Fašiangové oslavy na Horných Pršanoch

Vždy aj niekoľko týždňov pred fašiangami sa stretlo zopár ľudí z dediny, aby sa dohodli a pripravili celý priebeh osláv. Fašiangy na Horných Pršanoch sa začínali v nedeľu okolo obeda, kedy sa stretli koledníci. Koledníci boli vždy 5-ti muži oblečení do kroja, bielej košele, na ktorej mali oblečený lajblík, čierne nohavice mali nad čižmami trochu nariasené. Na zápästiach mali rukávce, nazývané tiež zápästníky, boli asi 10 cm široké s farebnými pásikmi. Na hlavách mali čierne klobúky s veľkými pávími perami a malou kytičkou umelých kvietkov. Okolo pásu mali omotané prúty tzv. trstenicu, s ktorou tancovali tanec s prútmi. Spolu s koledníkmi chodila postava noska, ktorý nosil kôš a ražeň na koledy, oblečený bol do kožucha, na hlave mal kožušinovú čiapku a tvár mal celú začiernenú. Peniaze nosil výberčí. Za koledníkmi chodili dievky v krojoch. Oblečené mali oplecká, lajblíky, veľké hodvábne šatky prehodené cez plecia, vpredu cez prsia prekrížené a uviazané za chrbtom. Kroj dopåňala široká jednofarebná sukňa a čižmy.

Vo fašiangovom sprievode samozrejme nemohli chýbať masky. Ľudia si vyrábali masky z toho, čo doma našli, bola to maska zo slamy, muži preoblečení za ženy, žena s  nošou na chrbte, v ktorej mala bábku človeka a samozrejme nemohol chýbať čert. Veselú skupinu koledníkov dopĺňala ľudová hudba - husličková, neskôr muzikantov doplnil aj harmonikár. Na husliach hrali Matej Chrobák a Ondrej Brzuľa. Koledníci vždy ako prvý dom navštívili richtárov, kde ich ponúkli pálenkou a kra pňami. Richtár púšťal koledníkov po dedine koledovať. Nikdy nevynechali ani jeden dom, na dvore domu vykrútili pri muzike všetky ženy z rodiny a ľudia im dávali vajcia, slaninu, peniaze a vypiť pálenô. No niekedy sa stalo, že nikto neotváral, vtedy muzika zahrala pred domom pesničku Šikovný čardáš, nemá slová a nehrá sa nikde inde na Slovensku, miestni muzikanti ju vedeli zahrať veľmi pôsobivo. Bola zapísaná podľa hry Mateja Chrobáka a Ondreja Brzuľu. Kým prešli celú dedinu bol už večer a zábava pokračovala v krčme pri husličkovej muzike až do rána, vstupné sa v tento večer nevyberalo.

V roku 1970 sa zabávalo už v novom kultúrnom dome. Zábava sa začínala koledou a  tancom koledníkov s prútmi, pri kolede sa spievala pesnička Fašiange, turíce. V  pondelok ráno sa pre koledníkov z vyzbieraných vajec a slaniny urobila praženica, tiež sa im pripravila domáca pálenka na slanine a tento nápoj sa volal hriatô. Ženy vypravili mužov do roboty,  potom sa stretli v krčme a pokračovali v zábave. Obliekli sa do rôznych masiek, pridali sa k nim aj deti, chodili po dedine, starali sa a zapárali do ľudí, ktorých stretli, niektorých zo žartu vyšibali palicou. Bolo dobrým zvykom vziať si v práci počas tohto obdobia dovolenku a  samozrejme deti nemuseli ísť do školy. V pondelok večer znovu pokračovali fašiangové oslavy v krčme, pri pršianskej ľudovej muzike, ale už sa vyberalo aj vstupné, spravidla 10,00 Sk a zábava pokračovala aj s maskami až do rána. Počas zábavy, kým mali muzikanti prestávku, medzi jednotlivými kolami, ženy a dievky sa pochytali za ruky a urobili koleso. Točili sa raz na jednu stranu, potom na druhú a spievali žartovnú pesničku. V strede kolesa bola jedna osoba, ktorá držala v ruke vreckovku, počas spevu vyšla z kruhu von a chodila okolo kruhu z vonkajšej strany. Snažila sa nenápadne, takže to aj naznačovala, pustiť vreckovku na zem, niekomu konkrétnemu za chrbát, niekto z kruhu musel vždy hádať, či nie je vreckovka spadnutá za jeho chrbtom. Pokiaľ neuhádol, stalo sa z neho smradľavé vajce. Zábava sa končila až ráno. Znovu sa zišli v utorok večer okolo 18,00 hod. a pokračovali zábavou v krčme, ktorá sa končila pochovávaním basy presne o 24,00 hod. Vytvoril sa sprievod s farárom a dvomi mendíkmi, basu vynášali na márach a za nimi kráčali plačky, boli to ženy a  dievčatá, ktoré niesli v rukách sviečky. Pochovaním basy sa končí obdobie pochabých sviatkov, kedy sa všetci vybúrili, vyšantili, končí sa zábava a začína obdobie pôstu.